štvrtok 26. apríla 2007
Sen
Však naskytuje sa otázka, čím sny vlastne sú. Lebo ak odzrkadľujú našu túžbu, nebodaj budúcnosť...
Pravdepodobne som bola len veľmi unavená. Po hodine a pol strávenom na japonskom konzuláte, s úžasným SBS-károm za chrbtom, pričom vôbec nič sa nevyriešilo, a ja tam budem musieť zajtra prísť znova...
Bola som len unavená a mne hlava pospájala nemožné veci.
že...
Alebo je moje nebo už dávno zatiahnuté mrakmi a ja si musím svietiť sama, so sviečkou z včelieho vosku. Aj keď to nahlas nepripustím... už aj moja hlava si uvedomila, že dušička sa trasie za hviezdnym svitom.
Nemožné... nemožné to je.
(Vicious Circle... O.D.)
nedeľa 15. apríla 2007
The Funeral of Hearts (HIM, passage)
sobota 14. apríla 2007
Never again.
do not know why i did that. i feel awful now.
never, never again!!
štvrtok 12. apríla 2007
Tak to proste chodí?
Odišiel do zahraničia. A od vtedy sa po ňom akoby zľahla zem. Už vôbec nepíše. A keď aj sľúbil, že mi pošle nejakú recent fotku... Och.
Som stíhačka, alebo mi len chýba?
Keď je tak ďaleko.
utorok 10. apríla 2007
Vodopád
Vodopád. Tak by sa dal opísať môj terajší postoj. Voda sa valí z útesu a triešti sa o ostré skaly. Neviem, čím to je. A to ma tom desí.
Zaujímavé je, že vo všetkom sa dá nájsť jedno také krásne slovíčko... „ALE“ ...
Zastavíš tok neprirodzene. V stojatej vode sa uhniezdia živočíchy nízkeho pôvodu, voda začne pustošiť dno a premení ho na bahno. V okolí sa rozlieha zápach rozkladu. Tak čo je lepšie? Nespútaný vodopád, či tichá smrť.
Vždy sa pýtam, prečo sa ľudia silou mocou snažia niečo meniť. Či je to príroda a či iní ľudia. A pritom seba akoby vôbec nevideli. (Nie som múdra. A nemám právo poučovať ostatných. A predsa to robím, za čo sa neznášam.)
Len... niekedy je vodopád predsa len na niečo dobrý. Rútiaca sa voda je bohato okysličená. A teda, rybkám sa lepšie dýcha. Zato stojaca je mierna a nemení svoju tvár. Rybky v nej majú pokojný domov.
Vždy je na výber, však? Človek len musí vidieť otázku. Potom je možné nájsť odpoveď.
In Memoriam
A squealing wind was tearing russet or amber leaves off sighing branches and the heavens were crying over human beings. I was glad that the apocalypse stayed behind the windows and in the kitchen it was calm and pleasant. That day was to be special. My parents and grandparents were staying overnight in Kralupy nad Žitavou which is a picturesque small town that lies in Czech Republic but officially near the world’s end. It cost two days of reasonable argumentation to avoid a day of geriatric fun at my grandmother’s sister’s place but it finally worked out good. My brother vanished as soon as it was possible and the whole house had been for the first (and the last) time exclusively mine.
It was a perfect day. We sat, drank tea and ate our delicious marble cake. We talked about everything and we did not seem to notice that the Time was humming in millions of grains. We would rather laugh. Your laughter always got me. It spilled into the room like milk into the night sky. I never completely understood how you did that.
I do not remember what then happened. I forgot to breathe, I guess.
The driver did not manage to brake while you were crossing the road. He called for help. He has two children. One was your age.
Human memories are strange. They enter the mind without knocking.
pondelok 9. apríla 2007
Vicious circle
It’s just that I cannot bear it any longer. It’s just that I cannot bear it any longer with that my unreasonably desperate selfishness consuming any spark of joy. It’s just that I am totally fed up with this existence. It’s just that I cannot think of anything but myself. Vicious circle.
nedeľa 8. apríla 2007
Iba
štvrtok 5. apríla 2007
In memoriam
Odchádzala si. Na perách ti hrial úsmev. V lícach pulzovala krv. Oči svietili hviezdami. Bože, aký sladký si mala hlas!
Je ešte tvoj?
Život je
Ako škrupina od vajíčka,
Keď sa rozbije.
Život je
Ako stužka na krku,
Keď sa utiahne.
Život je
Ako váza s ružou,
Keď uvedne.
Vieš, kde sú tvoje hviezdy
Vieš, kde sú tvoje hviezdy...
Tak prečo ich hľadáš na nebi.
Prečo plačeš, že nevieš lietať,
Či nabrať hviezdnu vodu rukami.
Kde sú tvoje hviezdy...
A pritom sedia vedľa teba,
V teple očí tichej lásky.