Máš vlasy zlepené v mokrých pramienkoch a voniaš ťažkou vôňou človečenstva. Si detská kvapka, čo sa hrá na dospeláka. Hľadáš slzy, nech sa v nich rozplynieš. Si dieťa, dospeláci chodia pod dáždnikom.
Ešte sme ako kvapky dažďa. Osamotení padáme z neba, aby sme sa zlievali do seba. Kĺžeme sa po chladnom skle, ako detské slzy po bucľatých lícach.
Ešte chvíľku, kratšiu ako mihnutie holubích krídel, budeme zurčať v božom potoku, trieštiť sa na kameňoch a strácať sa v dúhových kalužiach, kým nás slnko vsiakne do prázdna.
Dospeláci chodia pod dáždnikom. Asi je to prirodzené, že sa boja nebeských sĺz. Už sa raz stratili v horúcom prázdne, nechcú znovu.
Jedno telo, jedna duša. Neviem, či to ešte niečo znamená. Naokolo kráčajú silné osobnosti pod dáždnikom. Si slaboch, ak ti je do plaču. Však niekto ťa chápavo potľapká po ramene... vlasy zlepené od dažďa sa ľahko vyschnú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára