Vicious circle

Fakt, skoncovať s tým všetkým. Zatvorím sa do izby, snáď ľudia zabudnú na moju existenciu, a mne sa naskytne dostatok času k prehodnoteniu svojho plytkého bytia. Aký to má zmysel, keď sú ľudia len skormútení zo všetkého, čo vykonám. Fakt, vôbec som tu ani nemala byť. Bolo by im všetkým lepšie. Jeden by sa stále nedepkoval kvôli mojej hlúposti a druhý by si našiel iného priateľa, o ktorého sa môže s istotou vždy oprieť.

A neznečisťovala by som ovzdušie výparmi z osobného vesmíru. Dnes som aspoň 1500 krát použila slovíčko JA. Tvorím si svoje vlastné nekonečno, v ktorého strede je... hah, znechutenie zo samej seba.

Vrážam dýky do sŕdc a do čaju primiešavam bolehlav. Poslanie strážneho anjela. Už mi veľakrát vyšlo z pier, že nepočúvajte, neverte, neviažte a nesnažte sa.

Proste nedokážem byť taká, akú ma všetci chcete. Aspoň nie teraz.

Je desivé, ako sa človek dokáže zmeniť. A s takou rýchlosťou, že si to ani neuvedomí.
Chcela som byť iná. Veľmi dlho som túžila po tom, že budem vedieť komunikovať s ľuďmi, že si nájdem priateľov a že zapadnem. To všetko bolo za čias, keď som sedávala sama na lavičke a čítala knižky. Teraz, o pár rokov neskôr... som prvotriedna mrcha a šťuka, čo brázdi ulice Bratislavy.

Robím to, čo som nikdy robiť nechcela. Do života sa mi vkradla povrchnosť a obmedzenosť. Nestojím si za názorom tak, ako opúšťam starých dobrých priateľov.
Možno by som sa rada vrátila do minulosti, keď som ešte dokázala počúvať a smiať sa zo srdca.

Nezdá sa Ti, že okolo plávajú len zahmlené útržky ľudí, s maskami na tvárach? V podstate Ťa nevidia, len keď do nich vrazíš, strojene hovoria a hovoria a hovoria a hovoria...
A Ty si maska presne tak, ako oni. Ako ja. Obyčajný porcelán s nakresleným úškrnom, ofinkou cez oko, alebo čiernym rúžom a piercingom. Si filozof, individualista, iný... a pritom úplne fádny prototyp ľudského stvorenia. Duša Ťa nezaprie.
Masky sú super. Pomáhajú dosiahnuť cieľ. Moc, pocit, vplyv, miesto, extrémnosť.

Nie si iný. Ako ja som rovnaká. Neviem, či niekedy existovali naozaj funkčné ideály. Pravdepodobne sú to vymyslené konvencie. Ale v podstate, ono je to veľmi príťažlivé byť ideálom.

Maska.

Nie, asi nemám dobrý deň. Kľudne, znesiem kolieska na čelo.
Len.. už sa mi nechce nosiť na tvári toľko porcelánu. Nie je tam dobrá cirkulácia vzduchu.
Dusím sa a topím, a pritom škriabem okolo seba. A strojene hovorím a hovorím a hovorím a hovorím...

Chcela som byť niekym iným.

Nikdy som vám nechcela ublížiť. A vôbec nie Tebe, ani Tebe, ani Tebe, ani Tebe. Je mi to ľúto. Ale to nestačí.