Ruže

Včera karmínom žiarili,
Šťavnaté a živé ako pery vzrušené
Oproti zarosenému sklu.
Vášňou spútané vo váze,
Zvädli mi ruže.

Vieš, drahý Bože,
Sedíš si tam hore,
Ďaleko od nás,
Ďaleko od ruží.
A my tu dole,
Sme ako hejno duší
Chytených do siete Tvojich slov.
Nepočuješ.

Hladíš deti po hlavách,
Ony ťa milujú.

Ale ja, ja kričím.
Tak rob niečo,
Prosím.
Už naozaj nerozumiem.

Stvoril si ruže,
Aby uvädli.
Stvoril si stromy,
Aby horeli.
Stvoril si duše...
Aby umreli?

Prečo nám to robíš,
Sebecky sa pýtam,
Prečo.
Berieš matkám deti
A deťom matky.
Mužom ženy
A všetkým nádej.

Bože, ak si to tak chcel,
V tvojom pláne a ja neviem v čom,
Že budeš brať a brať
A tak málo dávať,
Tak prečo si stvoril ľuďom ruky,
Aby hladili.
Prečo si stvoril pery,
Aby bozkali.
Prečo si stvoril oči,
Aby plakali,
Tak prečo, prečo, prečo
Si stvoril srdce,
Aby bilo a potom stíchlo.

Aby to viac bolelo.
Do pekla s ružami.

Všetko sa mi presýpa
Cez prsty a deravé dlane
Ako studená voda,
Všetko sa stráca dakde v tme,
A ja sa len pozerám ako bláznivá.

Vieš aké to je, vôbec?
Keď sa len prizerať môžeš
Času čo rozhlodáva
Všetkých, čo miluješ.
Nevieš, Bože, nevieš!

Keď dokázal si stvoriť ruže,
Aby uvädli.

Naše srdečné šelesty

Je tu tma. A ticho. Všetci už pomaly zaspávajú. Teda, snažia sa.

Sama som povedala, že ticho je pokojné. Že lieči. Toto je strašne ťaživé, hrobové ticho. Lezie mi na nervy. Už neviem, čo mám robiť.

Do pekla s vetrom, čo rúti domčeky z karát!

Chce sa mi kričať. Kopať, mlátiť. A aj tak tu len tak sedím a ťukám do klávesnice. Snáď som dúfala, že keď zo mňa niečo vypadne, bude to aspirínom na dušu. Ospravedlňujem sa ľuďom, ale už ma to tu fakt serie. Na tomto svete.

Vieš aký je ľudský život? Krehkejší ako motýlie krídla. Do pekla s ním, ak nám všetkým visí na vlásku. Do pekla s tým všetkým, keď včera si sa ešte lopotil v honbe za ničotou, a dnes ťa pohltila. Dnes ležíš v nemocnici a my akoby sme neboli. No čo, čas je sviňa, i tak na každého príde rad.

Všetko presýpa sa mi cez prsty a deravé dlane, ako studená voda, čo stráca sa dakde v tme. A ja sa len prizerám, ako bláznivá. Času, čo ohlodáva všetkých, čo milujem.

Asi mám srdečné šelesty. Z hektolitrov horkej krvi. Bezmocnosť ma zabije.

Bože, prečo to všetko robíš. Vyžívaš sa v tom?