Keď zatváram oči,
vieš, večer, na vankúši,
vtedy pod mihalnicami
vták s červeným perím
rozkvitne krídla.
Letí k miestam,
tam,
kde ruže, zelený tieň
a ty
dýchajú v dianí
teplých dlaní.
Ako hudobný nástroj
zvučím a hrejem
miliónom strún.
To som.
Tu som.
Učíš sa ma naspamäť.
Vtedy zrazu,
ako lúsknutím dvoch prstov
červené perie vzbĺkne
do vetra.
A vták umrie na zem.
Už dlho.
Zostali len mihalnice,
večer,
a slanosť slzy
bozkajúca líce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára