Čas ani nebol

Vtedy,
keď som za kuchynským stolom
krájala žlté jablká,
ty si ležal
opitý jej perami.

Teraz, keď
jablká, všetky už rozkrájané
ležia na stole,
volal by si dokola.

Meno... meno... MENO!
Meno moje.