Premenená v čiernu mačku na streche, návykovo ignoruje realitu podliehajúc silnému nutkaniu mňaučať nezmysly.
.
(Prekvapujúco) Čerešňa sa práve kúpe v jazere. Nahá. Pre šťastie nevinných, je už hodina po polnoci a vo vzduchu sa rosí dych. Jednoducho povedané, je kosa ako v psinci, takže nikto nie je dostatočný cvok na to, aby sa prechádzal pri jazere o jednej ráno. Našťastie.
Nie som z tých, ktorí by nejak extra bazírovali na mienke voľne sypaných ľudí, ale predsa, čo je veľa, to je veľa. Čerešňa v poslednej dobe prejavuje až príliš jasné známky šialenstva. Fakt, že má po maturite situáciu iba zhoršil. Vždy som si myslel, že je závislá na učení a teraz... ju ide roztrhnúť od abstinenčných príznakov. Navrhol som jej konštruktívne pracovať v malej firme. Aspoň by stále nemyslela na seba a svoju osobu a čierno-čiernu dieru a potom... pomaly by si zvykala na fakt, že s ľuďmi sa sem tam musí spolupracovať. A možno by tak prekonala svoje chorobne sociopatické správanie. Po dvoch týždňoch prišla so silným nutkaním trhať-trhať-trhať všetko a všetkých naokolo. Samozrejme, bál som sa ak nie už o svoje duševné zdravie, tak aspoň o svoj život a preto som Čerešni navrhol pravidelné prechádzky popri ramene Dunaja. Skončilo to skonštatovaním, že vo vode žije vodná príšera vodovej farby a vodnatými očami, s presne desiatimi chápadlami a ukradnutou protézou, ktorá smrdí... no, doslovne to prirovnanie nie je zverejniteľné, ale dalo by sa priblížiť na príklade päťdesiatročnej tety s veľkým výstrihom až po pupok sveta, s troma krabičkami cigariet v tele z dnešného rána a s toaletnou vodou s názvom jarná kobyla.
Pri každej prechádzke nezabudla seriózne poznamenať, že Dunaj vydával zvuky ako deduško s citrónovým cukríkom v ďasnovitej puse a jej to vraj, nerobí dobre a ten Slovnaft v našich pľúcach nerobí dobre úplne nikomu a ten nový Lidl uprostred parkoviska, čo ešte pred pol rokom bolo parkom bolí ako nádor na oku. A hentam je zmutovaná veverička s trinástimi očami. Šťastie pre ňu, že si nemusí kupovať ružové kontaktné šošovky ako my. A následne sa hodí do trávy a vyvoláva kliešte a psie šťastíčka. Z vrecka vyberie uschnutý rožok a vábi veveričku. Mne len blysne hlavou zbožné želanie, aby nemala besnotu alebo dajme tomu, toxoplazmózu. Veverica očividne dávno nejedla; verím, s trinástimi očami sa jej ťažko orientuje v priestore, lebo poskakuje ako opitá. Zo strany na hlavu a z hlavy na chvost. Čerešňa ju už hladká, nazýva teplými menami a ja len rozmýšľam, kam tú vevericu ubytujeme, keďže si ju očividne chcela vziať domov. Práve vtedy sa veverica zahryzla do Čerešninej hlavy a tvárila sa, že rožok sa nevyrovná čerstvo vysatému mozgu. Čerešňa jej na oplátku zahryzla do nohy až veverici vytrysklo trinásť drobučkých kvapiek z očí a chcela celá zmätená utiecť, čo bola očividne jej posledná chyba, lebo v tej sekunde letela do mľaskajúceho Dunaja. Vo vode mi jej prišlo ľúto, asi tak, ako mi príde ľúto zmoknutého maltezáka a už som jej chcel hodiť záchranný konár, keď sa voda mierne zvlnila a nad hladinu vyskočilo desať ramien vodovej farby a rázne zavelili KVAPP KVAPP P. Veverica bola nehlučne omráčená puchom a stiahnutá dole. Na hladinu pripomínajúcu bielu kávu vyšli iba posledné tri bublinky a na vedľajšom jaseni začvirikal drozd. Čerešňa zatiaľ ležala v tráve a bezradne počítala muchy nad hlavou. Krúžila tam len jedna. Tlmene vykrikovala Som Boh múch, som Boh múch a ja som v ten deň mal druhé zbožné želanie, aby nikdy nestroskotala na opustenom ostrove s bandou stredoškolákov z chlapčenského gymnázia.
Odtiahol som ju doprostred poľa s takmer dozretým ovsom. Práve zapadalo slnko, tak som vytiahol baterku a špagát, že si ju priviažem k nohe, aby sa v noci nestratila. Žiaľ, stratila sa. Keď som ju našiel, to bolo tak o hodinu neskôr, kľačala uprostred krátera vykopanej hliny a stále dieru rukami prehlbovala. Chcel som ju odtiahnuť preč, ale takmer mi zahryzla šelmovitými očami do krku. Vytkol som jej, že toto slušne vychované dievčatá predsa nerobia, a ona začala usedavo plakať. Radšej som urýchlene ustúpil pred rozrastajúcou sa mlákou, a uchránil tak svoje nové mokasíny. Kráter zaplnila slzami až po okraj, zhodila šaty a ponorila sa dovnútra. Viem, že sa tam začala smiať ako cvok, keďže na hladine postupne vyrástli metrové vlny. Začul som niečo o Slovnafte a konečne čistej vode bez príšer.
Nevravím, nové jazero zo sĺz môže byť čisté. Ale ide na mozog. V poslednej dobe sa v ňom kúpe až príliš často.
Pozbieral som rozhádzané tarotové karty, čo doplávali ku kraju, rozložil ich na kamene a radšej si šiel ľahnúť s tretím zbožným želaním že ju to prejde. A že prejde aj tá kosa naokolo.
Už som z nej tuším cvok.
