streda 18. júla 2007

Inner Silence (Anathema)


When the silence beckons
And the day draws to a close
When the light of your life sighs
And love dies in your eyes
Only then will I realize
What you mean to me.

piatok 13. júla 2007

Vicious circle (hundred pct mimobox)

Tak, je piatok trinásteho. Už asi hodinu. A mne šibe. Znova a zas. Asi som pod parou, alebo čo. Alebo aj nie.
Toto je len úvaha. Úvaha o piatku trinásteho. Keď sa začalo všetko šťastne. Vlastne čo, kedysi dávno kdesi popravili templárov, a preto ľudia robia caviky okolo praobyčajného dátumu. Moslimovia nemávajú ani trináste poschodie... Snáď som to tak počula pri potulkách svetom. Ale čo ja už viem, dnes je deň piatok trinásteho a môj mozog je dakde na Orione. Ale nie tom čokoládovom.
Mozog si je tam, a ja len ťukám do klávesnice, lebo myšlienky, ktoré očividne nešli na výlet so šedou kôrou a zdravým úsudkom sú ako stepujúce biele kone s vyplazenými jazykmi až po ošúchané parkety, čo sem tam pohodia hrivou do rytmu flamenca zmiešaným s progresívnym metalom. Proste sú a pritom nie sú.
A nedajú spať.
Možno by sme sa mali na všetko vykašľať. Jožko by mal oželieť Katku a naďalej sladiť život zamilovaným párikom ako predavač zmrzliny. Prečo. Záslužná robota. A myšlienky na dlhovlasé dievča ho len metú.
A Dorotka by mala zabudnúť na Miška. Pretože si konečne našla správny smer života. Hej, hej, to je tá cesta obohnaná vysokým bielym múrom, po ktorej kráča aj s ďalšou miliardou duší. Neochránila si hviezdy a kompas praskol, čo už, čo už. Aspoň, že má všetko pod kontrolou.
A Zlatko sa ešte chvíľku bude hrať so svojím nočným motýľom, čo ulovil dakde v Močialoch temnozádumčivých moskytov. Neprežil si všetko, tak nemá ani šajnu ako narábať s nočnou háveďou. Ale nevravím nič... talent na učenie má.
Dobrú noc vám prajem. toto je len vicious circle. Prikorenený vôňou ananásu a pomaranča a zburcovaný štipkou trpkosti. Ja len, že ľudstvo si stojí na zlatom piedestáli, ale z neba im na hlavu padajú krvavé sonety. Piedestál už dlho nevydrží, tak čo sa nad tým vzrušovať.
Postavíš sa aj na hlavu, alebo spravíš mlynské koleso na chodúľoch. Si rovnaký. Ako všetci. Postavíš sa na piedestál, hneď vedľa mňa.
Radšej idem zjesť ružu s tŕňmi a zapiť to všetko kalíškom ľudskosti. Vznešené ideály vcelku rýchlo prejdeú tráviacim traktom, síce za spôsobenia miernych žalúdočných ťažkostí, ale nakoniec viete kde všetky skončia. (áno, presne tam.)
Dovidenia, prajem krásny život a vlastné príbehy od Daniele Steelovej alebo Anne Riceovej. Na temnote nezáleží. Len na jednom rozhodnutí, ktoré ovplyvní striebristé nitky pavučiny života.
Čudovali by ste sa.
Je piatok trinásteho a začal sa vcelku šťastne a zmätene. Za chvíľku vstávam do práce.
Tak česť.

pondelok 2. júla 2007

Vicious circle


Milujeme tých, ktorí nás odmietajú a odmietame tých, ktorí nás milujú.

Len zatváram oči a dýcham zhlboka. Zas mali pravdu.
A však. Všetko je také, ako si spravíme. A zaslúžime. Tak sa plazme v bludnom kruhu, keď nás to baví.
Už radšej nejdem ďalej... Prichádza únava. A zas, zas sa vzdám. Ženám sa to vraj stáva.