Čerešňa o svete troch žien

Ako prúd myšlienok
Padajú mi slová
Na kožu sveta.

Pýri sa.
Na otázku prečo...
Odpovie,
Že ho hanba zmieta.

Svet sa stavia na hlavu a skáče na ušiach. Ako Dumbo. Len nie je modrý ani slon. Svet je viac-menej guľatý a má v sebe aj iné farby ako modrú. Napríklad takú hnedú, alebo červenú. Alebo žltú. Plus hluk. Naštiepený, ostrý hluk maličkých dvojnožcov zo zelovocu.

Zviezli sa s ním všetky tri. Teda so svetom. A jeho šialenstvom. Ringlota, Broskynka aj Čerešňa. V poslednej dobe... „AAAA! čo sa to deje??! Saakriš. Ako, ako, ako je to možné, že nám tak šibe? Však... Sme boli normálne. Donedávna.“ ...pretrvávajú v podobnej podobe.

Broskynka je platonicky zamilovaná. Do Kakaa. Videla ho až dvakrát v živote. Ale chodí s ňou na Hatlaninku, tak je reálna perspektíva, že ho uvidí viackrát.

Po tom, ako istý diletantský Kukuričný Klas Broskynke pošliapal kôstku, Čerešňa dúfala, že Broskynka sa (si niekoho) nájde. Možno svitlo, a vyrieši sa strach, že Broskynke raz prepne nadobro. No... Broskynke nám v poslednej dobe slušne preskakovalo. S učením sa dá aj predávkovať, nech si vraví kto chce, čo chce.

Pravda. Čerešňa hodila ceruzku do zošita matematiky a zo šuflíka vybrala balíček francúzskej čokolády.

Viete na čo je dobrá čokoláda? Obsahuje fea. To je látka, tvoriaca hormón, čo sa v tele nachádza prirodzene, keď je človek zamilovaný. Problém s tou látkou je, že keď už ľudský organizmus fea okúsil, nechce sa ho tak ľahko vzdať. V istých obdobiach (povedzme, že cez zimu na duši) nastáva krutý deficit. A ono... umrieť na predávkovanie horkou čokoládou tiež nie je najpozitívnejšie. (Hlavná vec, že Čerešňa teraz do seba pchá ďalšiu kocku.)

Hormóny sú zákernejšie ako učiteľka matematiky ktorá trpí na chorobu starej dievky. Úplne vás pohltia. Po čase. ČASE! Broskynka podľahla už po mesiaci. Toto nie je normálne... a čo potom... my.

Čerešňa si práve otrieskala hlavu o stenu a zjedla ďalšiu čokoládu. V kúte ju čaká gitarka. (Dnes si zas vytrpí búšenie do strún v mólových stupniciach.)

Roxanne a sa jej otiera o nohy. Vytiahla ju do lona. Roxanne má polnočnú srsť a jantárové oči. Čerešňu to aspoň na teraz upokojilo.

Kakao je sympatický. Síce aj Čerešni je dosť platonicky milý- on totiž vie robiť malé zázraky. A v očiach mu vonia dobro. (Na rozdiel od istého diletantského Kukuričného Klasu, ktorého Čerešňa nemala rada od prvej sekundy- prepáč Broskynka, ale som úprimne rada, že si teraz užíva niekde na druhej pologuli. Čoskoro bude z neho pukanec, a jeho citová výbava v čajovej lyžičke a ego vo vesmíre ťa už viac nebudú trápiť.)

Kakao je fajn. A keď sa aj potenciálne niečo vo vesmíre a svetielkach zmení... možno by sme konečne prestali byť tri zúfalo hrabnuté ženy. Ale jedna zamilovaná, jedna dočasne stratená na poli slnečníc a jedna termálne priteplená.

Ach jaj. Ľudské telo je subjekt ťažký na pochopenie. Čerešňa má kruté podozrenie, že tieto stavy plynú z hormónov. A s dušou majú spoločné tak možno len budúcnosť.

Snáď problémy s fea, hormónmi a dotykmi sú len prechodná záležitosť.

Ringlota a Broskynka to asi čoskoro vyčítajú v knihách. Chcú byť totiž lekárky. Chcú raz ľudské telo mať v malíčku. (Čerešňa ich síce veľmi nechápe. Zato obdivuje ich odhodlanosť.) Ale aspoň majú jasný smer života. Chcú sa špárať v mŕtvolkách- minimálne pre začiatok. To asi nebudú trpieť srdečnými šelestmi ako v našom svete. ...Už nie sme deti, ale pritom si z času na čas obliekame detské nohavice s trakmi. ...

Nech žijú sínusoidy!

Ps. Čerešňa cíti v kostiach, že daruje perníček náhodnému okoloidúcemu len z čistej lásky. A čistého šialenstva. Aj Rímski cisári boli šialenci, tak prečo by nemohla byť ona. Aj keď... ona Rím podpaľovať nebude.

(Ospravedlňujem sa za upadajúcu úroveň tohto blogu- ak, pravda, vôbec niekedy nejaká bola.)