O tom, ako sa mi nedalo spať,

alebo z nočných úvah, ktoré veľmi nedávajú zmysel.


Už ani nie týždeň a sú tu prázdniny. Juchú, juchú.
Už ani nie týždeň a kobudo bude páskovať na sústredku. Už ani nie týždeň. A dáme si pokoj so spolužiakmi. A pravidelnými spolucestujúcimi v autobuse, ako je napríklad metalová teta.
Už ani nie týždeň a budú prázdniny. Posledné prázdniny. A mne sa nedá spať.

Tak to na mňa doľahlo. Teraz, v noci, keď sused si púšťa na záhrade 80te roky a Astra chrápe do taktu.
Ešte v septembri som si šepkom opakovala, že je to ešte dakde na Kamčatke. Teda táto chvíľa. Keď mi všetci odletia.
Najprv len tak nevinne, začali sme tehličku po tehličke stavať múry, za ktorými sa skrývame pred vetrom a dažďom. Dospievanie, vraj. Dospeláci sa potrebujú opierať sami o seba. Preto ten múr.

A teraz odlietajú aj s múrom a citom vo vačku. Majú pripravené kompasy a mapy, letia do prístavu a nastupujú do lodiek.


Lúčili sme sa. David odchádza do Talianska. Niekto plakal. A plakať bude. Objatie je otvorené, ale bojím sa, že múr je silnejší. Už dlhšie je. To by bolo na dlho, hovoriť o múroch... možno inokedy, možno nikdy. Aj tak to robíme všetci. Tehličku po tehličke, lepíme slzami a sklamaním.
Zajtra sa lúčim. Ighy odchádza do Brna. Namietla som, že to je za rohom... tak prečo klopíme oči.
Priateľstvá ostanú. Ako vo filmoch.


Skúška. Skúška. ?
Z Helenky bude super zubárka. V Prahe.
A z Danky fyzioterapeutka. V Amerike.

A človek pláva vo svojej privátnej loďke.
Pýtaš sa čo...
Spomienky ostanú. Všetky tie prespávačky, opekačky, nízkorozpočtové horory, čaj pri mlieku a čokoláda v jablku... Anime a slzy a lásky a Pajštún. A americkí lektori a „go ovečka, go!“ Hlboké rozhovory a otlaky na rukách a nohách. Čerešne s mliekom a blúdenie v jahodách. Zlieva sa mi to. Ako v mixéry snov.

Človek povie, komplikuje sa to. A Katka a Čičátko sú už skoro v Británii. Pre Peťku je Írsko. No tak, vyberte si.

Možno ma to mrzí. A možno je to nesprávne. Zmena mení človeka. A šliapeme po tráve, aby sa rodili chodníky.

Je neskoro, neskoro, neskoro...A sused práve spustil Elán. Nie sme zlí...

Iba sa skrývame. A bojíme.

Ale nič by som nemenila.

Som rada, že som vás spoznala. Zanechali ste vo mne odtlačok. A možno som sa tiež dotkla vašich sŕdc.
Dobrú noc. Všetkým. Bozkávam vás na viečka.