Nuansa

ako kvety po daždi
roztvorení, ľudia blázniví
zbierajú lásku
z orosených púpav

kedysi sme tam boli
medzi nimi
tiež sme mali mokré hlavy
prázdne vrecká
a srdce v dlani

tiež...

roztvoril si dáždnik.
už sme predsa dospelými

Prší. Ľuďom do duší. Viac nerozoznať pravé slzy. Len slano chutia, mali by... zostali v spomienkach. Otázka bez mena, na ktorú je známa odpoveď, ale počuť ju nechceme.

Prečo túžba po láske? Toľká zbytočnosť. Prečo, keď nám stačí existovať. Prečo, keď raní a zabudne. Treba nám to, plytvať energiou pre jediné vratké šťastie? A čo keď o nej stále len snívame... a pritom ju nikdy nikto nevidel.

Snáď treba veriť. Ako v Boha. Alebo v motýlie krídla.

Alebo kompletne zabudnúť. Izolovať a skryť.

Svet zostane i tak naruby. Bez nás, či s nami.

Zima na ruky

.

zabudnuté trápenia
v krabičke so stužkou
na poličku
za slzu
len vymeniť

skončil deň
a s ním slnko
aj tvoj dych
v lone ruky
kolísali by

prázdno

neviem viac
neviem
kam ísť
všade si
a nie
len bližšie
poď, tápam
rovno v priepasť!

už nemám krídla

akýsi obraz v hmle
ostal v snoch
zhmotnená
spomienka

na okne srdiečko
krváca
.

S Tebou

nočné impertinencie

Spletené vlasy
v stone nahých tiel
zakryli chvíľu
keď túžba
slaná a trpká na špičke jazyka
búši do spánkov

cítiš, cítime
dotyk mihalníc
motýle a hviezdy
za uchom
na chrbte
v jasnom rytme
už len užasnúť
a pery zamknúť na perách

žijeme a sme
a to je dobre
tak dobre

na tajnom mieste
kolíše teplý pokoj
v objatí môžem počúvať -
- zaspal si

Ako rozsypaný mak

Zatancuj mi, láska
na dlaniach nech ťa cítim
zahrám ti, na strunách
mozoľmi, po bruškách
keď som už celkom

zbláznená

z túžby
do sveta sa rozliať

lebo horíš

a pukla si

Láska, naše infinítum
oxymoron
spojenie
tancuješ v hlave
a aj tak povieš – nie
a nie

dúfam v Teba
a verím
ty, v mihalniciach zhmotnená

láska ako striebro
v jeho srdci
stále

väznená

*

Všetky slová, nech ich vryjem na papier
všetky zrodené v myšlienke o Tebe
všetky hasnú
chabý výsmech
v neschopnosti biedne

S tvárou v dlaniach
chceli by a nemôžu
chceli by nech nevedia
umlčať srdcom zakázané
ľudsky bludné cítenia

Keď včera bolo zajtra
zmysel vsiakol do duší-
nie ľútosť
nie slzy
jednoducho, viac neotvorím oči

Do rána

kde sme stáli
v ohni rúk
pahreba
_______ (v prach)
zvíja sa a krúti ako
had
možno chybou
bolo
_______ (mať rád)

keď zajtra

v žltom lístí
vietor odvial
__________ (nás)

zo sna
do snov

v červenom šeleste
_______ (umierať)