Ísť ďalej

Prší hmla v kryštálikoch,
kúše príliš hlboko-
do uší,
do suchých pier
a končekov prstov

Cítia chlad
za spomienkou,
iba kvapkou poslednou.

Skĺzla po líci,
cestičkou do sveta
sivých záclon
a strateného slnka
niekde v diaľke rozprávok,

Stratená a zabudnutá,
tichom strieborná,
cinkla,
iba cinkla asfaltom,

v prachu,

v konečne,

obyčajne

pri nohách.