Odchádzala si. Na perách ti hrial úsmev. V lícach pulzovala krv. Oči svietili hviezdami. Bože, aký sladký si mala hlas!
Bol to dokonalý večer. Pri čaji a bábovke. Čas šumel v miliónoch zrniečok, a my sme to ako vždy nevnímali. Radšej sme sa smiali. Bože, tvoj smiech ma vždy dostal. Rozlial sa priestorom ako mlieko po nočnej oblohe. A teraz, odchádzala si. Znova. Po rokoch človek už zabúda na čísla. Len viem, že kedysi to bývalo s rukami od piesku a tričkom poliatym vodovkami. Dnes si si dala slúchatka na uši a tašku cez plece. Objatie pri bránke, a čas šumel v miliónoch zrniečok, a my sme ako vždy nevnímali.
Radšej sme sa smiali. Bol to dokonalý večer. Pri čaji a bábovke.
Roztrhol sa mi náramok od teba. Mávla si rukou. Maličkosť. Chcela si spraviť nový.
Ráno si neprišla do školy. Volám, snáď pre úlohy, snáď pre tvoju maličkosť. Ozval sa hlas dospelej ženy.
Neviem, čo bolo potom. Asi som zabudla dýchať.
Bola tam celá trieda. Rodičia, starkí, susedia. A ľudia, ktorých som nikdy nevidela. Splývali v čiernom. Slnko sa smialo a vtáky spievali.
Nezabrzdil, keď si prechádzala cez cestu. Zavolal pomoc, má dve deti. Jedno v tvojom veku.
A čas stále šumí v miliónoch zrniečok a ako vždy nevnímame.
Na perách ti hral úsmev. V lícach pulzovala krv. Oči svietili hviezdami. Bože, aký sladký si mala hlas! A teraz, odišla si.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára