Milujem Ťa,
ľudstvo.
Milujem,
Teba...
ako kráčaš po hlávkach
storočných detí,
volajúcich do neba:
Chleba, chleba!
(Nevrav, bolí ťa už hlava?)
Pre zábavku, hoď ich slzy
sviniam pod nohy.
Ty,
ľudstvo,
kráčaš s páskou na očiach
a ostro hojdá sa Ti meč v ruke.
V druhej,
na mosadzných váhach,
Láska,
čo zvíja sa v muke.
Ó, ľudstvo.
Milujem Ťa.
Podobne ako milujem
Boha,
spiaceho v tráviacom trakte
Zeme.
No, Tvoje slová, iba
ako guľka do hlavy,
počmára jedno obyčajné srdce.
A nič viac,
nikto nechce.
Tak spime.
Keď sa všetci spolu,
svorne milujeme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára