Vtáčik

Drobučké srdiečko tlčie,
tlčie sťa zvon.
v drobučkej hrudi,
možno silnejšie ako to vlčie.
Skoro by vyskočilo von.

Drobučké očko,
sťa gulička čiernej perlete
leskne sa slzičkou,
vzlyká slabučký sten
a s vrabčou dušičkou,
chcelo by odletieť.

Bývalo to dievčatko.

Však v jeden letný deň,
keď lietalo si na riekou,
lesom, lúkou...
záplavou kvetov,
vtedy prišiel chlapec,
zlapal ho do hrsti.
Hoj, budeš moja,
spieval si.

Tak ho mal.
Hladil pierka sivasté,
i drobnú hlávku bozkával.
Strieborné komnaty
a vernosť sľuboval.

Až prišiel večer,
a on motýľa uvidel.
Čierne krídla
a sieť zamatu.
Zlapal ho do hrsti,
Hoj, budeš moja,
spieval si.

Zabudol hneď,
na maličkého vtáčika,
nuž zlámal mu i krídelko trošička.
Teraz leží vo vysokej tráve
a...

Drobučké srdiečko tlčie,
tlčie sťa zvon.
V drobučkej hrudi,
možno silnejšie ako to vlčie.
Skoro by vyskočilo von.