sobota 3. novembra 2007

Vicious Circle

Odkaz pre mňa a možno pre žltých mužíčkov s krídelkami, čo stoja na Tvojom balkóne.

Prekvapenie. Nové. Preborné.

Ľudia sú alergickí na pravdu.

Pravdu, že vymrel čínsky riečny delfín strávia. Teda tí, čo doma neizolujú okná nálepkami Greenpeace. Aj to, že americká vláda je zvrátená.
Vojaci, tepelné elektrárne, padnuté lietadlá, sused samovrah. To je hmlovina z iného vesmíru. I do seem to care but actually, I do not.

Ale čo tak pichnúť do... EGA.

Nabrúseným nožíkom s kalenou čepeľou, značky Slovo. Zaznie prskavý zvuk slín obrany, keď balón fučí preč.

Intímne, čo?

Teplúčko je uprostred Ega. Ako v pelechu. Je dobre živené. Ešte keď bolo iba taká maličká umrnčaná mydlová bublinka, poslušne papkalo pocit dotknutia, zadosťučinenia, vlastnej pýchy. Hm... a veľmi chutne lízalo moc nad ostatnými, prisolenú túžbou po vlastnej expanzii. Nie? Tak sa aspoň chcelo dištancovať. S očami v ušiach a ušami pretiahnutými do vlastného žalúdka.

Ľudský Všehovesmír má hlúpu tendenciu nekontrolovateľne expandovať do priestoru. A vytlačiť ostatné hviezdy, prach, dráhy a satelity dakde do kúta, kde vplyvom príliš veľkej koncentrácie hmotnosti vznikne čierna diera.

Bude to ako vytiahnuť zátku z vínovej fľaše. Obyčajné bľump a celé dobré Ego aj s človekom uprostred sa zrúti do pažeráka čiernej diery Samoty.

Zadosťučinenie smiechu cez slzy. -Si Sám, si Sám, si Sám, a môžeš si za to sám.-

Nadrozmerné veľkosti Ega nie sú príťažlivé. Odstrkujú. Zabíjajú. Ľudské vzťahy.

A máme príčinu alergie na pravdu. Sám, berie pokus o navŕtanie Ega ako bodnutie medzi lopatky. Počuť, že konanie, správanie, zmýšľanie je zlé, bolí. Bolí, bolí, a krváca.

Sám už takmer vykrvácal, ale spraví s tým niečo? Na odpratanie príliš veľkej bubliny treba dobré dioptrie, a smetiarsku službu Máš pravdu.

Čo už.

Žiadne komentáre: