Od kedy dozrieva a chystá sa spadnúť z rodného stromu. A nielen z neho. Možno z celej planéty. Nechať tu všetky ostatné Jablká, Slivky, Kaleráby, Tabatierky a Pudingy len tak na seba. Nech sa aj rozkotúľajú pod zubaté kolesá traktora.
Včera Čerešňa sedela na stoličke uprostred zelovocu. Nad hlavou sa zamračilo a začalo fakt škaredo smokliť. Energia naokolo by sa dala hodiť do drtičky a spláchunuť do potrubia. Všetko ovocie a zelenina a puding, akoby bolo nahnité a Čerešni z toho prišlo zle. Skoro vyvrátila kôstku. ...O čo im ide? Čím sa kŕmia, ak nie našimi telami a zdravým rozumom. Červíky. ...
Mužským preskakuje. Pudingu aj Slivke. A nie len im. Čerešňa by ich najradšej kopla do zadnice, keby nejakú mali. Ale nemajú, len chŕlia do povetria otrávené nahnité slová a energiu presiaknutú vlastnou trpkosťou. ...Prečo sa nevystavia na slnko, nech dozrejú? Prečo sa musia odtrhnúť tak príliš skoro? A potom z nich nič nebude. Možno tak pálenka. Zbohom. ...
Štúr sa mračí zo steny na hmýriaci sa zelovoc. Aj jemu je ťažko. ...Po piatich rokoch nie sú dobrí ani na obyčajnú detskú výživu. Odhnívajú od kôstky. Alebo koreňa. Myslia na mliečne žľazy, prepálený mozog, hnis v duši a opuchnuté oči. Zbohom. To sme dopadli. Evanjelický Zelovoc. ...
Čerešňa mala hrať v kakofónii. Šalát Lolitta sa posadil do kúta s gitarou na kolenách, niečo ťukal do notebooku. Čierna Diera stála za kazateľnicou pod krížom, zvierala v drobných bledých rukách basgitaru, ktorá je väčšia ako ona sama. ...Škoda, že nie sme dobre nazvučení. Viem, že to nebude nič moc, ale ja hrám dobre. Aspoň že ja hrám dobre. ... Broskynka nervózne otiera ruky do nohavíc. Pred ňou sedia čierne bicie, väčšie, ako zvyčajne. ... Hral na nich niekto veľký. Ja som malá. Neviem to, neviem. Kreki to hrá lepšie. ... Čerešňa si chce streliť guľku do hlavy, na kolenách jej leží smutná akustika požičaná od farára. Jahoda sedí za klavírom a usmieva sa do sveta. Má obtiahnutý svetrík. Čerešňa ju má rada. Aj broskynku. Ale Čerešňa si chce streliť guľku do hlavy, tak nevníma štipku jemnosti v zahnusenej jedálni. Hrajú. Kakofóniu. Čierna Diera sa rozčuľuje a chce od Čerešne, aby zahrala správne akordy pre Šalát. To je jedno, že Šalát hrá už aspoň tisíc rokov a Čerešňa iba tri skromné. Musí hrať pre neho a kôstka sa jej obracia, zrazu ju napne a do očí sa vyhrnú slzy. Z ničoho nič. ...Pre zľutovanie božie. Nech sa to skončí. ... Divá Makovička s krásne blonďatými vlasmi a nebeskými očami, čo sedí pod kazateľnicou sa zľakne. Hladí Čerešňu po kolene. Vybehnú spolu von, zavrú dvere a svet sa uvoľní. Školník by ich aj pohladil, ...ak by to pomohlo. Len neplač. ... ...Čo je to so mnou?... Čerešňa sa nepozná. Plakať na verejnosti. Dýchať a nedýchať. ...Bože, ďakujem ti, Makovička. ... kroky vedú do evanjelickej jedálne, s hlavou hore a prišitým úsmevom na perách. ...Nech nevidia. Veď Šalát ma ani len nepozná. Aká hanba. ... Hrozná kakofónia, akordy sú ako vybrané z miešačky na betón a Čierna Diera sa rozčuľuje. Je jej plná miestnosť. Čerešňa si chce poslať guľku cez hlavu, ale zatiahne šnúrky na úsmeve ešte tuhšie.
Toto je psycho. Evanjelické, zelovocné, prehnité psycho.
Puding je zgrcnutý, lebo nemá ženskú. Čerešňa nemá chuť počúvať stále dokola. Čierny Drak je úchylný, ale Čerešni sa nechce počúvať. Slivka je ticho a Čerešňa... Už nemá síl ani myslieť na neho. Dnes sa jej snívalo, že stratila vlasy a zuby a srdce. Zavreli ju do zaváraninovej fľašky a ona mohla klopkať na sklo, koľko chcela, aj tak sa utopila v sladkej vode. Snívalo sa jej o vymretom zelovoci. Snívalo sa jej o čiernom pažeráku a veľkom žalúdku.
Čerešňa sedí v osvetlenej izbe. Pri nohách pohodený zošit z matematiky a v oku plyšáka zapichnuté pravítko. Mačka je kotná, brat nadržaný, rodičia unavení. S čím pôjdeme ďalej? Najlepší priateľ sa spláchol do záchodu. Možno by si niekedy mohol dať Lysohlávky, nech toľko nedepkuje. Čerešňa už nemôže. Čerešni šibe.
Zverinec, zverinec, zverinec. Zazvoňte niekto na zvonec, nech už konečne je koniec!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára