..
Noc čierna, noc v Roxanninej srsti, noc mestom, noc bez hviezd, noc zatiahnutá, noc udýchaná v mokrej tráve, noc ľudsky tichá, noc presýtená modrou vôňou.
Noc preteká Čerešňou.
V hrudi zvoní srdce pre ňu. Čisto. Rozlieva diaľky. Noc kvapká z vlasov. Tráva spí vlhká, hlina chladí v horúčke. Korene vyrástli zo srdca, obchádzajú kamienky cestičkou v prachu. Mliečne, tenučké, jemne panenské, hlboko do matky. Čerešňa dýcha, nedýcha, dýcha. Anjel zložil krídla zaspáva a padá hlboko do nej. Trošku sa striasa. Miluje ticho. Anjelské, medzi ľuďmi, v noci, pretekajúce spletenými prstami. Chce. Večnosť sekundy. Anjela v jej hlave.
Noc rastie do semienka. Skrýva ho v rukách pre deti. Šepká doň rozprávky.
Zakliate princezné. Milovali kryštálové hviezdičky nad posteľou. Nikdy nepozreli na nebo.
Striebro v kvapkách medzi mihalnicami, srdcom v Zemi.
Snenie bez konca. Nedýcha, dýcha, nedýcha.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára