V úsvite rannej poézie
blúdime v šere zlostí.
Sme dvaja hrdí samuraji,
zabití od objatí minulosti.
Kráčame po ceste,
dláždenej potkanmi
a črepinami kostí,
obaja bosí,
zato oblečení v hrdosti.
A lupene ruže ako slzy
a slzy ako skrčené
suché lístky
padajú do noci.
V noci,
dychčia šelesty
chladnúcich hrudí,
dvoch ľudí.
Nás.
2 komentáre:
smutne, ale pjekne :)
pre mna to spada do do obdobia "down"
Dalo by sa to tak povedať.
Ďakujem. :)
Zverejnenie komentára