ako melódie vzdialených hviezd
v nedotknuteľnom sne o hľadaní Boha
prinášajú číro žltý nepokoj
plamienku nedospelej sviečky
chvejem sa vôňou magických miest
Možno nenaplnená túžba po Človeku
vnútila triezvy pohľad vpred
k osobnej derniére uhladeného zmätku
ironicky,
v teple tiel odchádzame
Pomedzi prsty kvapká láska
zotierajúc spomienky v piesku
tak ľahko a s delikátnou konečnosťou
až prekvapujúco rýchlo
zvlhli anjelské krídla
prízemnou túžbou
po umelom šťastí
otázkou zostáva,
kedy definujeme nekonečno
ľudskej hlúposti
lebo práve tá nás ničí
appoggiatura,
odvialo dym
7 komentárov:
drzá túžba po veciach dosiahnuteľných, no nedosiahnutých?
Nepacil sa mi ten pochmurny ton :/ inak ale smekam klobuk pred tvojimi kvalitami :) a mas bod za Impertinencie :P
Inak Igor, ďakujem za inšpiráciu pekným slovíčkom. ;)
tieto pochmúrne veci vznikajú, keď je všade tma a ticho až na psy pod oknom a diaľnicu za rohom... a mne sa nedá spať. vrr, fakt fakt, by som chcela napísať už niečo pekné a pozitívne kvetinkové. ale čo ti povyprávam...
keď rozmýšľam, vždy sa to zvrtne k tomu, akí sme maličkí... ako sa ženieme za bohvie čím, a s tou pravdou v ľuďoch to tiež nie je najružovejšie... a stále tam je tá jedna malá veľká (privátne osobná) nevyriešená vec... a tak.
ale ďakujem za koment, obom :)
s tým súhlasím, noc je na podobné úvahy ako stvorená...to máme zato že nespíme ale premýšľame :)
ono asi ozaj bude pravda to čo kedysi Líza v Simpsonovcoch hovorila Homer-ovi(áno, pozerám rozprávky, a čo? :P)
že čím je človek hlúpejší, tým je šťastnejší..buďme radi že sme akí sme, lebo podľa tohto sme múdri(aspoň niečo, nie? :P)
ale dee...
ale dee akože k múdrosti alebo? :)
to bola implikácia, čisto z matematického hľadiska je moje tvrdeni správne...aj keď ja by som o sebe že som múdry určite nevyhlásil :)
Ale vobec nemas zac Lydka, rado sa stalo :) aj na buduce ;)
A do buducna chcem vidiet nieco kvetinkove, alebo aspon menej pochmurne :P
Zverejnenie komentára