Píšeš krásne básne.
A možno... veľa rozprávam.
Viem, nemám právo,
ale...
Modrá šupina
sa mi zadrela
do hlavy,
v hlave
zaznela.
Sme známi a neznámi
A nikdy sme...
neboli,
neboli možno v sne.
A predsa stále...
Už som asi posadnutý
cvok.
Aj tak neviem,
ako si to spravil.
Si v tom nevinne,
to bol iba obyčajný krok
známeho karmínu,
čo mstí sa
za všetko predošlé
v mojej knihe.
Vieš,
neviem,
viem, už nič...
A stále sa mi sníva-
obyčajná vo sne vina,
prečo.
Veď,
nikdy sme neboli
a predsa...
Prepáč
premrhaných
slov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára