Čo tu chceš?
Opretý
stál som pri stole a vdychoval
krv z líc.
Môžeš ísť,
zbaľ sa a choď!
A teraz, naozaj.
Opretá
stála pri dverách a s výčitkou
v očiach
zbalená odchádzala.
Pri stole bez dychu-
Prosím, nechoď!
Iba tikot.
Kukučkových hodín
v tichu.
Zavrela drevo
a rozprávke bol koniec.
2 komentáre:
tak teraz to zasa mne pripomina basen jablko :)
ved vies kto :)
Vuru áno, veru áno. Však vieš, že Jablko je moja obľúbená báseň.
Až veľmi vystihuje... nás ľudí.
Zverejnenie komentára